Zjavenia Ježiša Krista sv.Faustíne
Sviatok Božieho milosrdenstva:
Andrzej Witko - Úcta k Božiemu milosrdenstvu. Štvrtá kapitola
Medzi rôznymi formami pobožnosti, ktoré nám zanechala sv. Faustína, zaujíma osobitné miesto sviatok Božieho milosrdenstva.
Vyplýva to nie natoľko z počtu zjavení, ktoré mu boli venované, ako skôr z množstva prisľúbení, ktoré Ježiš spojil so
slávením tohto sviatku.
V pondelok vo Veľkom týždni 17. apríla 1933 dal Ježiš sv. Faustíne poučenie, akým spôsobom
sa má uctievať jeho milosrdenstvo, a opísal jej úlohu, ktorú má splniť na sviatok Božieho milosrdenstva - prejsť celý svet
a privádzať zomdlené duše
k prameňu jeho milosrdenstva.
Keď už bol obraz Božieho milosrdenstva takmer dokončený, uskutočnilo sa výnimočne
dôležité zjavenie, ktoré zohralo dôležitú úlohu v stvárňovaní pobožnosti. Spasiteľ opäť vyjadril veľkú túžbu, aby sa
v prvú nedeľu po Veľkej noci slávil sviatok milosrdenstva. V ten deň sa má z kazateľníc ohlasovať chvála Milosrdenstva,
ktoré nezastaví nijaká ľudská bieda. Počas tohto zjavenia Ježiš po prvý raz vyslovil veľký prísľub spojený so slávením
sviatku Milosrdenstva : " Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov a
trestov ."
28. apríla 1935, na Bielu nedeľu, čiže v prvú nedeľu po Veľkej noci, počas slávnostnej
pobožnosti v Ostrej Brame, kde bol vystavený obraz Božieho milosrdenstva, keď kňaz vzal Oltárnu sviatosť, aby
ňou požehnal ľud, videla sestra Faustína Ježiša v rovnakej podobe, v akej bol na obraze. Spasiteľ udelil ľudu požehnanie
a lúče milosrdenstva sa rozliali na celý svet. Po chvíli svätica počula slová : " Ten sviatok vyšiel z vnútra
môjho milosrdenstva a je potvrdený v hlbinách môjho zľutovania. Obdrží ho každá duša, ktorá verí a dôveruje môjmu
milosrdenstvu ." Prostredníctvom apoštolky Božieho milosrdenstva odkázal všetkým ľuďom, osobitne hriešnikom,
aby sa nebáli priblížiť sa k nemu.
3. apríla 1937, na vigíliu Bielej nedele, sa Ježiš obrátil na Faustínu so
žiadosťou, aby tlmočila jeho veľkú túžbu kňazovi, aby na sviatok Božieho milosrdenstva povedal kázeň o jeho
nepochopiteľnom milosrdenstve. V ďalší deň Ježiš po tretí raz vyslovil osobitný prísľub - spojený so sviatkom
Milosrdenstva, podľa ktorého každý, kto sa vyspovedá a pristúpi ku svätému prijímaniu na sviatok Milosrdenstva,
získa úplné odpustky.
Posledné zjavenie týkajúce sa sviatku Božieho milosrdenstva sa odohralo na konci
januára 1938. Ježiš požiadal svoju dôverníčku, aby povedala ostatným, že sviatok Božieho milosrdenstva vytryskol z
jeho vnútra pre potechu celého sveta.
Deviatnik
Sviatku Božieho milosrdenstva má podľa zjavení sestre Faustíne
predchádzať deviatnik, ktorý sa má začať na Veľký piatok. Ježiš dvakrát
vyjadril želania, aby sa jeho snúbenica deväťdňovou pobožnosťou
pripravila na túto slávnosť. Svätica nám zanechala prísľuby Spasiteľa
určené všetkým veriacim, ktoré vyjadrujú slová : " V tejto novéne udelím
dušiam všetky milosti. "
S plnou vážnosťou treba zdôrazniť, že vo svetle posolstva sv. Faustíny
Ježišovou vôľou bolo, aby sviatok Božieho milosrdenstva predchádzala
novéna pozostávajúca z korunky k Božiemu milosrdenstvu. Na jej
odriekanie sú totiž viazané mimoriadne prisľúbenia. Hoci výsadným časom
na jej modlenie sú dni medzi Veľkým piatkom a sviatkom Božieho
milosrdenstva, rovnako sa možno novénu modliť aj v inom čase. Ak bude
táto modlitba vychádzať z dôvery potvrdenej skutkami milosrdenstva,
stane sa skutočným prejavom pobožnosti.
Dejiny sviatku
Na Bielu nedeľu 16. apríla 1944 sa v Krakove - Lagiewnikách po prvý
raz slávnostne slávil sviatok Božieho milosrdenstva. V tento deň
krakovský spovedník apoštolky Božieho milosrdenstva o. Józef Andrasz
vykonal posviacku druhého obrazu Najmilosrdnejšieho Spasiteľa, ktorý
namaľoval Adolf Hyla pre kláštornú kaplnku.
Sviatok Božieho milosrdenstva si vďaka rozbehnutým aktivitám skutočne
získaval čoraz väčšie uznanie. Arcibiskup Eugeniusz Baziak v mene
kardinála Adama Sapiehu 14. mája 1951 udelil na sedem rokov úplné
odpustky veriacim, ktorí navštívia na Bielu nedeľu kláštor v
Lagiewnikách, čo prispelo k ešte väčšiemu rozkvetu úcty k Božiemu
milosrdenstvu.
Tento živý rozvoj prerušil dekrét Svätého ofícia z
19. novembra 1958 adresovaný biskupom a všetkým rehoľným predstaveným v
ktorom stálo : " Sviatok Božieho milosrdenstva sa nebude ustanovovať " O
štyri mesiace neskôr bola podpísaná Notifikácia Svätého ofícia, ktorá
zakazovala šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu vo formách, ktoré
predložila sestra Faustína.
Až odvolanie spomenutého dokumentu v r. 1978 znamenalo novú etapu v dejinách úsilia o sviatok Božieho milosrdenstva.
23. marca 1993 poľskí biskupi poslali Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Prosbu o ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva.
Korunou úsilia o zavedenie sviatku Božieho milosrdenstva v celej
Cirkvi, ktoré trvalo niekoľko desaťročí, bola kanonizácia sestry
Faustíny. Nie náhodou sa podľa želania Svätého otca, podobne ako
beatifikácia v roku 1993, konala na Druhú veľkonočnú nedeľu. Počas
kanonizačnej homílie pápež oznámil, že odteraz sa v celej Cirkvi bude
tento deň nazývať Nedeľa Božieho milosrdenstva. 5. mája 2000 nadobudlo
pápežovo rozhodnutie právnu formu. Tak sa splnila vrúcna túžba sestry
Faustíny a miliónov ľudí modliacich sa za zavedenie sviatku Božieho
milosrdenstva v celej Cirkvi.
https://www.boziemilosrdenstvo.sk/ucta_k_Boziemu_milosrdenstvu/sviatok_Bozieho_milosrdenstva.html